Zmena definície stavu konca odpadu
Novela zákona o odpadoch priniesla novú definíciu stavu konca odpadu, ktorou sa zabezpečuje transpozícia čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice. Stav konca odpadu je podľa novej definície stav, ktorý dosiahne odpad, ak prejde niektorou z činností zhodnocovania odpadu alebo recyklácie a spĺňa tieto podmienky:
- látka alebo vec sa má používať na špecifické účely,
- pre látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt,
- látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa požiadavky ustanovené osobitným predpisom a spĺňa technické normy alebo je v súlade s inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami alebo s prísnejšími požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na výrobky, a
- použitie látky alebo veci nezapríčiní celkové nepriaznivé vplyvy na životné prostredie alebo na zdravie ľudí.
S touto definíciu bezprostredne súvisí nové ustanovenie § 14 ods. 10, v ktorom je ustanovené, že materiál, ktorý prestal byť odpadom, musí následne spĺňať príslušné požiadavky podľa osobitných predpisov, predovšetkým podľa zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za čo zodpovedá fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá prvýkrát použije materiál, ktorý prestal byť odpadom a nebol umiestnený na trh, alebo umiestni materiál na trh prvýkrát po tom, ako prestal byť odpadom.
Rozšírenie definície biologického odpadu
Nová definícia je upravená v súlade s čl. 3 bod 4 rámcovej smernice. Podľa novej definície sa za biologický odpad považuje aj potravinový odpad a kuchynský odpad z kancelárií, veľkoobchodu a jedální, ktorý je biologicky rozložiteľný a porovnateľný s biologickým odpadom z potravinárskych závodov.
Ide o novú povinnosť pre kancelárie ako držiteľov biologického odpadu, a to biologický odpad správne zaradiť alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov a zhromažďovať ho vytriedený podľa druhov odpadov. Zákon o odpadoch zakazuje zneškodňovať skládkovaním vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad. Kancelárie teda nemôžu zneškodniť biologický odpad spolu so zmesovým komunálnym odpadom.
Definície
- Zaviedla sa definícia potravinového odpadu a odpadu, ktorý nie je nebezpečný.
- Rozšírila sa definícia nakladania s odpadom o triedenie odpadov, ktoré je súčasťou zhodnocovania odpadov.
- Bola pridaná definícia materiálového zhodnotenia na objasnenie toho, že zahŕňa iné formy zhodnocovania, než energetické zhodnocovanie a než opätovné spracovanie odpadu na materiály, ktoré sa používajú ako palivo alebo iné prostriedky na získavanie energie. Materiálové zhodnocovanie odpadu je činnosť zhodnocovania odpadu okrem energetického zhodnocovania a opätovného spracovania na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky na výrobu energie. Za materiálové zhodnocovanie sa považuje najmä príprava na opätovné použitie, recyklácia a spätné zasypávanie.
- Zaviedla sa definícia spätného zasypávania. Ide o činnosť zhodnocovania odpadu, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je nebezpečný, používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách. Odpad používaný na spätné zasypávanie musí nahradiť neodpadové materiály, musí byť vhodný na uvedené účely a použitý len v množstve, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených účelov.
- Zaviedli sa viaceré definície, ktoré súvisia s budúcim zákazom jednorazových plastových výrobkov.
Rozšírenie zákazu zneškodňovania spaľovaním
Zakazuje sa zneškodňovať spaľovaním odpad, ktorý sa vyzbieral oddelene na účel prípravy na opätovné použitie alebo recykláciu, okrem odpadu, ktorý je nezhodnotiteľným zvyškom z týchto činností zhodnocovania takto oddelene vyzbieraného odpadu, ak nie je možný alebo účelný postup podľa § 6 (hierarchia odpadového hospodárstva). Cieľom zákazu je podporovať prípravu na opätovné použitie materiálov a udržateľné využívanie zdrojov.
Zmena v ohlasovaní množstiev vykúpeného elektroodpadu
Povinnosť ohlasovať množstvá vykúpeného elektroodpadu príslušnému koordinačnému centru má každý, kto vykonáva výkup elektroodpadu. V súčasnosti to však neplatí pre elektroodpad, pre ktorý má ten, kto vykonáva výkup, uzatvorenú zmluvu s výrobcom, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov.
Školské zbery a ich ohlasovanie
Škola alebo školské zariadenie, ktorá vykonáva zber odpadov z obalov a z neobalových výrobkov pochádzajúcich z domácností, je povinná podľa novely oznamovať druh a množstvo vyzbieraného odpadu a informácie o nasledujúcom držiteľovi obci a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá má uzatvorenú zmluvu s obcou, v ktorej sa tento zber vykonáva, a to najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po ukončení štvrťroka.
Škola nemusí mať uzatvorenú zmluvu s obcou ohľadne zberu komunálneho odpadu a taktiež nemusí mať súhlas na nakladanie s odpadmi podľa § 97 zákona o odpadoch alebo registráciu podľa § 98 zákona o odpadoch. Škola je však povinná plniť si povinnosti držiteľa odpadu podľa § 14 ods. 1 písm. a) až e) zákona o odpadoch.
Nové povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov
Evidenčná a ohlasovacia povinnosť o množstve výrobkov a materiálov, ktoré sú výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania odpadu, sú novou povinnosťou prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov.
Nové povinnosti organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV)
Novela zákona o odpadoch priniesla nové povinnosti pre organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorými sú:
- Povinnosť každoročne zabezpečiť overenie účtovnej závierky štatutárnym audítorom a zaslať správu audítora na MŽP do 30 dní od overenia účtovnej závierku audítorom,
- Podieľať sa na vytvorení finančnej garancie, ktorú vytvára koordinačné centrum, pričom úhradu príspevku tvoriaceho finančnú garanciu je povinná vykonať do 28. februára,
- Povinnosť uviesť v správe o činnosti informácie o svojich vlastníckych pomeroch a o postupe výberu osôb, ktoré zabezpečujú pre organizáciu zodpovednosti výrobcov nakladania s odpadmi,
- Povinnosti finančne zvýhodniť výrobcov po zohľadnení trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnej použiteľnosti, recyklovateľnosti vyhradených výrobkov a po zohľadnení prítomnosti nebezpečných látok vo vyhradených výrobkoch, tzv. ekomodulácia.
Zákon o odpadoch nariaďuje, že organizácia zodpovednosti výrobcov OZV je povinná upraviť finančné príspevky v zmysle ekomodulácie do 31. decembra 2020.
Finančná garancia
Ďalšou novinkou je povinnosť koordinačných centier vytvárať finančnú garanciu, ktorá bude tvorená príspevkami členov koordinačného centra (organizácie zodpovednosti výrobcov, výrobcovia vyhradeného výrobku, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne). Finančná garancia slúži na zabezpečenie záväzkov zakladateľov koordinačného centra, členov koordinačného centra a subjektov, ktorí ešte nie sú členmi koordinačného centra, vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Minimálna výška príspevku na finančnú garanciu je od 50 000 eur do 200 000 eur v závislosti od celkových nákladov na plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov za predchádzajúci kalendárny rok.
Povinnosť podieľať sa na finančnej garancii a prispôsobiť príspevky od zastúpených výrobcov v súlade s ekomoduláciou platí aj pre tretiu osobu, ktorá je oprávnená na zber alebo spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov.
V prípade, ak si organizácia zodpovednosti výrobcov alebo výrobca, ktorý si plní povinnosti individuálne, nesplnia povinnosť prispievať na finančnú garanciu, MŽP zruší autorizáciu na ich činnosť. Taktiež vymaže koordinačné centrum, ak si nesplní povinnosť vytvoriť finančnú garanciu.
Nová definícia pojmu „komunálny odpad“ a zodpovednosť za nakladanie s komunálnym odpadom
Zmena definície komunálneho odpadu predstavuje transpozíciu článku 3 rámcovej smernice. Podľa novej definície sa za komunálny odpad bude považovať aj zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, ak je tento odpad svojím charakterom a zložením podobný odpadu z domácností.
Komunálny odpad nezahŕňa:
- Odpad z výroby,
- Odpad z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybárstva,
- Odpad zo septikov, kanalizačnej siete a čistiarní vrátane čistiarenského kalu, staré vozidlá,
- Stavebný odpad,
- Odpad z demolácií.
Podľa dôvodovej správy sa za komunálny odpad z iných zdrojov považuje odpad napríklad z maloobchodného predaja, administratívy, ubytovania, zdravotníckych služieb, stravovania a ďalších služieb a činností, ktorý má podobný charakter a zloženie ako odpad z domácností. Okrem iného sa sem zahŕňa aj odpad vznikajúci pri údržbe parkov a záhrad, obsah smetných kontajnerov okrem materiálov, ako sú piesok, kameň, bahno a prach. Za komunálny odpad sa považuje odpad, ktorý zodpovedá druhom odpadu zahrnutým do kapitoly 15 01 a kapitoly 20 Katalógu odpadov okrem kódov 20 02 02, 20 03 04 a 20 03 06.
Zmena taktiež nastala v zodpovednosti za nakladanie s komunálnym odpadom. Obec bude zodpovedať aj za oddelene vyzbieraný komunálny odpad z obalov a odpad z neobalových výrobkov z iných zdrojov. Pôvodca odpadu, ktorým je fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, zodpovedá za oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a za elektroodpad a použité batérie a akumulátory.
Podľa novej právnej úpravy môžu právnické osoby a podnikatelia bezplatne odovzdať oddelene vyzbieraný komunálny odpad z obalov a komunálny odpad z neobalových výrobkov z iných zdrojov na zbernom dvore.
Novela zákona o odpadoch priniesla rozsiahle množstvo zmien, ktoré sa dotknutú všetkých subjektov odpadového hospodárstva. Ďalší balík zmien nás čaká od 1. 1. 2021.
Zdroj: www.epi.sk