Z dôvodu zvýšeného počtu dotazov v prípadoch, kedy zamestnávateľ počas výkonu práce z domu v čase trvania mimoriadnej situácie neposkytol zamestnancom stravovanie žiadným spôsobom, rozhodol Národný inšpektorát práce vyjadriť sa na túto tému.
Povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie upravuje § 152 Zákonníka práce. Podľa neho má zamestnávateľ povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Nárok na zabezpečenie stravovania má aj zamestnanec prí výkone domáckej práce alebo telepráce.
I keď za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste (home office), ide o výkon práce, počas ktorého mu vzniká nárok na zabezpečenie stravovania podľa § 152 Zákonníka práce, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.
Ak stravovanie zamestnanca pri výkone práce z domu nie je možné zaistiť spôsobom, ako tomu bolo pred vyhlásením mimoriadnej situácie alebo ako ho zaisťuje zamestnávateľ zamestnancom vykonávajúcim prácu na pracovisku zamestnávateľa, zvolená náhradná forma stravovania musí umožniť zamestnancovi zakúpiť si počas trvania pracovnej zmeny teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja zodpovedajúce zásadám správnej výživy.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi zaistiť stravovanie napríklad v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, prípadne mu poskytne stravovaciu poukážku, elektronickú stravovaciu kartu alebo, ak to vylučujú podmienky výkonu práce, finančný príspevok na stravovanie. Stravovanie zamestnancovi môže byť umožnené aj dovozom jedla priamo domov zo zmluvného stravovacieho zariadenia.
Zdroj: www.ip.gov.sk