Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/679, (GDPR) slúži ako hlavný právny predpis na území ochrany osobných údajov v celej Európskej únii. Skorší zákon je teda redukovaný, a to hlavne na právnu úpravu týkajúcu sa pôsobnosti a organizácie Úradu pre ochranu osobných údajov, príp. niektorých ďalších skutočností.
GDPR rovnako ako pôvodný zákon o ochrane osobných údajov obsahuje vo svojom čl. 2 odst. 2 písm. c) výnimku z pôsobnosti všeobecného nariadenia, ktorá sa týka spracovania osobných údajov uskutočňované fyzickou osobou v priebehu výlučne osobných či domácich činností.
Skutočnosť, že sa v okolí dverí s digitálnym kukátkom s kamerou pohybujú obyvatelia domu, príp. ich rodinný príslušníci či hostia, samo o sebe vo väčšine prípadov nezakladá zásah do práv na ochranu osobných údajov, nakoľko sa uplatňuje vyššie spomenutá výnimka. Opakom by ale bola napr. situácia, kedy by vlastník bytu príslušný záznam zverejnil napríklad na internet. Vtedy už jednoznačne nepôjde o spracovanie osobných údajov výlučne pre osobné účely.
Problematická je situácia, kedy kukátko mieri priamo na dvere bytu oproti a v prípade otvorenia dverí zaznamenáva aj priestor v tom byte.
To už je možné považovať za zásah do súkromia a je možné sa brániť podaním žaloby v civilnom riadení. V súlade s ustanovením platí, že nikto nesmie zasiahnuť do súkromia iného, ak nemá k tomu zákonný dôvod. Hlavne teda nie je možné bez povolenia tejto osoby narušiť jeho súkromné priestory, sledovať jeho súkromný život či vytvárať o tom zvukový alebo obrazový záznam.
Preukázať skutočnosť, že digitálne kukátko zaznamenáva vnútorné priestory cudzieho bytu môže byť veľmi obtiažne.
#myslímzodpovedne