Pandémia zásadne ovplyvní vývoj ekonomického prostredia. Predpokladá sa celkové oslabenie globálneho dopytu z dôvodu epidémie a aktuálne zastavenie výroby v priemysle a službách v domácej ekonomike. Po normalizácii situácie sa v Európe a na Slovensku predpokladá rýchle obnovenie rastu ekonomiky, ktoré začne pravdepodobne už koncom druhého štvrťroka. Vzhľadom na veľkú neistotu, nie je možné zostaviť štandardnú prognózu vývoja ekonomiky. RRZ ukazuje len alternatívny vývoj ekonomiky v závislosti od rôzneho vývoja dopadu pandémie na ekonomiku Slovenksa.
Pracuje s 3 scenármi:
Scenáre nepredpokladajú zastavenie výroby a služieb na 2 až 4 mesiace na Slovensku. Predpokladajú nerovnomerný vývoj pandémie u našich obchodných partnerov po celom svete. Nepredpokladajú horší vývoj pandémie ako v Čine, ale pomalšie obnovovanie dodávateľských reťazcov po svete.
Odhaduje sa, že pri 50% využití tejto dávky (89 tisíc osôb) by výdavky Sociálnej poisťovne stúpli o 39mil. eur za jeden mesiac trvajúcej karantény. Výpadok daní z príjmov a odvodov, z miezd nepracujúcich rodičov, by bolo 44 mil. eur mesačne. V prípade, že osobu požiadá (za určitých podmienok) o nemocenskú dávku od 11.dňa ju vypláca Sociálna poisťovňa. Predpokladá sa, že môže o poberanie nemocenskej dávky požiadať 10% pracujúcich (242 tisích osôb), výdavky Sociálnej poisťovne vzrastú o 101 mil. eur za jeden mesiac trvania PN. Výpadok dane z príjmov a odvodov by predstavoval ďalších 165 mil. eur na mesiac.
V prípade oslobodenia výplat zamestnancov od sociálnych a zdravotných odvodov a dane z príjmov za jeden mesiac sa predpokladá vplyv na príjmoch v sume -81mil eur/mes. a zmeny v podmienkach OČR predpokladajú vplyv na výdavkoch 25mil.eur/mes.
Vplyv pandémie koronavírusu bude závisieť od veľkosti šoku, ktorý utrpí slovenská ekonomika. Závisieť to bude aj od trvania karanténnych opatrní nie len na Slovensku, ale v celej Európe. Podľa už uvedených scenárov sa predpokladá celkový vplyv na saldo verejných financií od -1,9 mld. eur po -5,2 mld.eur, resp. 2% HDP až 6% HPD.
Doposiaľ, nie je zrejmý spôsob a výška, akým možno tieto negatívne rozpočtové dopady tlmiť opatreniami prijatými zo strany EÚ. V prípade Slovenska budeme môcť opätovné využiť 2,4 mld. Eur (vrátane spolufinancovania).
Vplyv opatrení na saldo može byť nižší aj v prípade presmerovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu, rozpočtované na iné účely.
Ak nedôjde k zapojeniu eurofondov, či k realokácií prostriedkov štátneho rozpočtu, prípadne podporné opatrenia nezabezpečia zmenu ekonomického vývoja, hrubý dlh na konci roku 2020 sa môže pohybovať v rozpätí 51,6 až 60,6% HDP v závislosti od konkrétneho scenára.
Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ)